Jozef Sliacky - CESTY Vlastnivedný magazín

 

Vo Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla ďalšia 

zbierka povestí úspešného autora Petra Urbana.

 Peter Urban je rodákom z Brezna, kde mal od 

detských liet blízko do krásnej prírody a tak nečudo, 

že sa jej skúmaniu a ochrane rozhodol venovať aj 

profesionálne. Ale rovnako už od chlapčaťa vnímal 

ďalšie priam neskutočné bohatstvo, ktoré sa ukrýva 

v ľudovej slovesnosti, v rozprávkach a povestiach. 

Knihy Dobšinského, Horáka, Cígera - Hronského, 

ale i verejnosti menej známeho Františka Kreutza, 

ako aj rozprávanie otca, rodáka z Gemera, ho 

viedli k zbieraniu povestí a k ich pretlmočeniu 

nielen detskému, ale i dospelému čitateľovi. Lebo 

povesť, to nie je iba rozprávka, ale aj poučenie, 

prinajmenšom z vlastivedy.

 Pre svoju spisovateľskú aktivitu našiel 

pochopenie vo Vydavateľstve Matice slovenskej. 

Pred siedmimi rokmi vyšli z tlačiarne prvé dve 

jeho zbierky povestí: Čertova svadba a Kamenná 

žena. V prvej sa venuje svojmu rodnému kraju, 

v druhej rodnému kraju svojej manželky. Pravda, 

názov knihy s ňou absolútne nesúvisí, ale pripomína 

zaujímavý skalný útvar nad Kosihovcami na juhu 

Krupinskej planiny, ktorý si pre svoj zvláštny tvar 

vyslúžil názov i povesť. Aj v tomto prípade je kniha 

nielen zábavným čítaním, ale aj inšpiráciou na 

príjemný výlet do miest, do ktorých zatiaľ turista 

skôr zablúdi, ako sa cielene vyberie, pritom krásy 

má tento kraj požehnane.

 Do hontianskeho kraja sa Peter Urban vrátil 

v roku 2010 v Zlatej knihe Hontu. Tentoraz 

nejde o povesti, ale o vysoko kvalitnú odbornú 

vlastivednú publikáciu. Vlani ponúkol čitateľom 

výber povestí z dlhého pohronského údolia. 

Ako sám priznáva, nie je jednoduché taký výber 

urobiť, lebo tých slovných pokladov má nadostač 

každá dedina a mesto na dlhom toku rieky od jej 

prameňov pod Kráľovou hoľou až po ústie do 

Dunaja.

 V týchto dňoch sa dostávajú na pult kníhkupectiev 

ďalšie dve Urbanove knihy. V jednej z nich podáva 

ucelený pohľad na vrch Ďumbier, ktorý patril medzi 

jeho prvé ciele vychádzok, keďže z Brezna ho mal 

na dohľad. Dal mu pravdivý prívlastok: Najvyšší 

z Nízkych. Samozrejme, pri tvorbe takéhoto 

vlastivedného diela sa nezaobišiel bez kolektívu 

spolupracovníkov, ktorí ho zásobili cennými 

informáciami a spomienkami. Je prvou publikáciou 

v novej edícii Vrch a jeho ľudia, ktorou chce 

vydavateľstvo zmapovať slovenské vrcholy. Tým 

ďalším by malo byť Sitno.

 Druhá kniha, ktorú uviedli do života 20. marca 

tohto roku v Banskej Bystrici a v ten istý deň sa 

s ňou autor prezentoval aj v Krajskej knižnici 

Ľ. Štúra vo Zvolene, sú Karpatské povesti. 

V nej sa Urban podujal opäť na neľahkú úlohu: 

vybrať 30 povestí, ktoré si rozprávajú ľudia, 

žijúci v karpatských horách, čo sa začínajú 

kopčekmi v Rakúsku a na južnej Morave, tiahnu 

sa Slovenskom, juhom Poľska, zbiehajú na juh 

do Maďarska, cez Ukrajinu prejdú do Rumunska, 

aby sa veľkým oblúkom opäť vrátili k Dunaju, ba 

ho i preskočili do Srbska, kde si podávajú ruku 

s ďalším horským masívom - Balkánom (Starou 

planinou). Aj v tomto prípade ide o knihu, ktorá má 

za cieľ nielen pobaviť, ale aj poučiť.