prof. Ing. Peter Urban, PhD.
prozaik, autor literatúry faktu, zoológ, ekológ, ochranca prírody, vysokoškolský učiteľ
Narodil sa 10. 12. 1962 v Brezne.
Ženatý (manželka Erika), deti Barborka a Kubko.
Žije v Sliači.
Po maturite na gymnáziu v Brezne (1981) študoval na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (v súčasnosti Technickej univerzity) vo Zvolene (1981-1985). Po jej absolvovaní pôsobil krátko na Lesnom závode v Čiernom Balogu. Potom pracoval vo viacerých organizáciách ochrany prírody. Najskôr ako zoológ na Správe Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene (1996-2003) a v Slovenskej agentúre životného prostredia v Banskej Bystrici (1993-2000), neskôr v Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (2000-2007) ako zoológ a riaditeľ Centra ochrany prírody a krajiny. Od r. 2007 učí na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Publikovať začal ešte na strednej škole (r. 1980). Prvé krátke prózy (poviedky a povesti) uverejňoval časopisecky, najmä v regionálnom denníku Smer (kde publikoval aj odborno-populárne príspevky o vybraných lokalitách stredného Slovenska, zaujímavých z hľadiska prírody, jej ochrany i turistiky). Neskôr k nim pribudli drobné útvary a literárno-umelecké pásma v Slovenskom rozhlase. V nich sa okrem iného zaoberal aj životnými osudmi niektorých spisovateľov, napr. J. Pohronského (Bránili mojej láske, 1998 – spolu s otcom E. Urbanom) a M. Kukučína (Kukučín je náš, 2000).
Jeho povesti sú napríklad v publikácii Maroša Detka: Národný park Muránska planina (2002).
Knižne debutoval r. 2005 knihou Čertova svadba (Povesti zo stredu Slovenska).
R. 2006 k nej pribudla kniha Kamenná žena (Povesti, rozprávky a príbehy z Krupinskej planiny). V roku 2009 vyšla odborno-populárna publikácia Zlatá kniha Hontu, ktorú zostavil a je jedným z 26 autorov textov i autorom väčšiny obrázkov. Po dvoch rokoch (2011) sa na knižný trh dostala ďalšia kniha Povesti z Pohronia. Nasledovali Karpatské povesti (2012) a publikácia Ďumbier - najvyšší z Nízkych ... (2012). V podobnom duchu je aj publikácia Poľana – sopečné srdce Slovenska (2015). V roku 2020 vyšla publikácia Štefánička. Chata Milana Rastislava Štefánika. Príbehy chaty a ľudí. P. Urban je jedným z jej editorov, autorom i spoluautorom viacerých kapitol.
V tom istom roku vyšla kniha Povesti z Poľany a Podpoľania.
Spolu s otcom, Emilom Urbanom, vydal dva diely Slovníka významných prírodovedcov so vzťahom k mestu Brezno (2005, 2006). Je spoluautorom publikácií Chránená krajinná oblasť-Biosférická rezervácia Poľana (1992, 1995, 2001, 2004), Náučné chodníky a náučné lokality v chránených územiach Slovenska (1997) a Rozšírenie vtákov na Slovensku (2002). V rámci vedeckej a odbornej činnosti sa venuje tiež problematike vydry riečnej, v rámci ktorej vydal metodické publikácie Vydra riečna (1994), spoločne s Jánom Kadlečíkom, Klasifikácia mostov a priepustov z hľadiska prechádzania vydrou a možnosti ich úprav (1997) a spoluedituje Bulletin Vydra. Je editorom, resp. spolueditorom viacerých zborníkov, napr. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku I-VIII, Fauna Poľany (1993), Poiplie (1997), Príroda Krupinskej planiny a jej ochrana (1999), Príroda Čeboviec – obce na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny (2002), Príroda okresu Veľký Krtíš – 15 rokov od celoslovenského tábora ochrancov prírody (2003), Prírodné a kultúrne dedičstvo obce Sucháň (2008), Príroda Príbeliec a širšieho okolia Mikroregiónu Východný Hont (2010).
Okrem toho publikuje aj príspevky o osobnostiach ochrany prírody a venuje sa tiež hodnoteniu tvorby niektorých spisovateľov (napr. G. K. Zechentera-Laskomerského, L. Balleka, A. Chudobu, P. E. Dobšinského) z hľadiska jej významu pre zoológiu, či ochranu prírody.
.jpg)
.jpg)
